|
Švajčiarsko 24. - 31.7.2010
Aj napriek nie moc priaznivému počasiu sme toho stihli a videli dosť. No nepredbiehajme. Pekne poporiadku. Všetko sa to začalo presunom tak 750km za neustáleho dažďa do dedinky Sils-Maria, čo je asi 5km za St. Moritzom. Tu bol náš základný tábor na najbližšie tri dni.
V nedeľu, sme sa vybrali do Švajčiarskeho Národného Parku. Ja osobne som si myslel, že celé Švajčiarsko je národný park, no nie je tomu tak. Urobili sme si malú zahrievaciu vychádzku. Po obede sme navštívili St. Moritz, ktorý ma trosku sklamal. Čakal som malebnú dedinku vysoko v horách, no je to skôr promenáda z Eurovey. Samé značkové obchody a moderné budovy. Len občas nejaký typický alpsky domček. No lyžovačka je tam asi parádna. Podvečer sme ešte stihli priesmyk Maloja, čo bol zážitok keď linkový autobus trúbil do každej zákruty, keďže si musel nadbehnúť do protismeru :-)
Panoráma vo Švajčiarskom Národnom Parku
Pondelok, výlet na Piz Nair, z ktorého podľa sprievodcu má byt prekrásny výhľad. Najprv sme sa vyviezli zubačkou do výšky 2486 metrov. No a odtiaľ pešo až na vrchol. Po ceste sme nikoho nestretli, až na dvoch nezbedných svišťov :-) Na vrchole stanica lanovky, viditeľnosť nulová, takže žiadne prekrásne výhľady. No čo narobíme :-) Po obede sme ešte dali ďalší pokus na výhľad. Vyviezli sme sa lanovkou na ľadovec Corvatsch, no viditeľnosť nebola o nič lepšia. No boli sme v 3057 m.n.m. (Piz Nair) a v 3303 m.n.m. (Corvatsch).
1. Svištíky 2. Človek verzus hora :-)
Utorok bol naplánovaný presun do nášho ďalšieho táboru a to do mestečka Interlaken, ktoré sa nachádza medzi Thunským a Brienzskym jazerom. Po ceste sme prešli cez viaceré priesmyky a to Julierpass (hmla a mrholenie), Oberalppass (vcelku OK, len mraky a vlhko) a nakoniec Sustenpass (vlhko a asi 5 stupňov).
Streda, asi najväčší zážitok. Výlet smer Jungfraujoch "Top of Europe" (až 3571 m.n.m.), čo je najvyššie položená železničná stanica v Európe. Cela cesta vláčikmi trvala cez 2 hodiny a 4 prestupovaniami no stalo to zato. Posledný úsek, vyše 1000 výškových metrov stále v tunely. Hore sneh, výhľad s pribúdaním oblačnosti mizol, ľadový palác a veľa ľudí... No a poviem, Adolf, čo mal pred vyše 100 rokmi sen postaviť takúto atrakciu asi nebol moc v poriadku :-) Po zvezení sa dolu, sme si ešte dali malú túru popod severnú stenu Eigeru, no cely čas bol zahalený v mraku, tak sme ho poriadne nevideli.
Cely tím na Jungfraujoch. Vyzeráme ako by bol december :-)
Štvrtok bol "sightseeing" deň. Doobeda sme boli v meste Bern. Mesto zaujímavé tým, že všetky domy v centre majú buď vytiahnutú strechu nad chodník, alebo ho celkom zakrývajú, čo je veľmi praktické pre chodcov keď prší. No a taktiež všade prítomné medvede, väčšinou ako sochy, no našli sme aj medvediu priekopu so živými :-) Poobede mesto Lausanne, v ktorom už viac cítiť Francúzky vplyv. Veľká katedrála Panny Marie a pekný výhľad na Ženevské jazero. No a čo mňa najviac zaujímalo, olympijsky park :-)
1. Hodinová veža v Berne 2: Uličky v Lausanne
V piatok sme si trosku dlhšie oddýchli. Najprv sme boli pozrieť Giessbašské vodopády, neskôr sme sa vyviezli historickou zubačkou na Schynige Platte odkiaľ mal byt pekný výhľad na "veľkú trojku" no mraky nám to neumožnili.
Giessbašské vodopády.
Posledný deň našej dovolenky. Ráno sme dali posledný pokus vidieť panorámu. No a ako to na dovolenkách býva, posledný deň pekné azúro. Z Harder Kulm sme konečne mali výhľad na "Veľkú trojku" Eiger, Monch a Jungfrau. Sú to fakt kopce s veľkým "K". Po ceste sme sa zastavili v mestečku Luzern, kde je pár sto ročný drevený most, a v hlavnom meste malej európskej monarchie, vo Vaduze.
1. Eiger (3970 m.n.m.), Monch (4107 m.n.m) a Jungfrau (4158 m.n.m.) 2. Drevený most v Luzern. 3. Vaduzsky hrad, kde sídli Lichtenštajnský princ.
|
